Presne na Štedrý deň dostávam nečakaný darček – prichádza SMS-ka, že tečie Nitrica a ak mám záujem, ráno vyrážame… a tak celý večer zhovievavo sledujem rodinnú pohodu pod stromčekom a teším sa na svoje zajtrajšie Vianoce.
Pohľad z okna v skoré vianočné ráno ma ale trošku nalomí. V Bratislave sa čerti ženia – husto sneží a ani vietor sa veru nedá zahanbiť. Pri rannom venčení psiska mám problém udržať sa na nohách. Jackie ma ale telefonicky presviedča, že u nich v Trenčíne len trošku popŕcha a vietor je v norme – a Nitrica vraj tečie údolím, kde nefúka nikdy. Asi budem trochu magor, nemusí snažiť príliš dlho. O chvíľu sa ohlási aj tretí šialenec do partie a tak je rozhodnuté.
A potom už nasledujem Jackieho Kangoo a snažím sa udržať auto na bielej ceste pri fotení tej typicky vodáckej scenérie…
Zastavujem hneď pod haťou v mrňavom vracáčiku, ideálne miesto na fotenie to nie je. Lepšie ale v dosahu nemám a tak sa krkolomne držím konárov a spolovice v prúde sa snažím natiahnuť ruku s foťákom do čo najlepšej pozície. Chlapi preskáču pomedzi šutre a frčia ďalej.
Potok sa s nami hrá aj ďalej, spád je stále slušný. Do cesty sa nám postaví strom, teda dva – z každého brehu jeden, tesne pod sebou. Na prvý pohľad neprejazdné, chlapi parkujú v bezpečnej vzdialenosti, ja sa hrniem pozrieť bližšie. Prúd je ale silnejší ako sa zdá a na chvíľu sa zľaknem, ale v zápätí už vidím pod prvým stromom dostatočný vracák. Musím trochu zabrať, ale dostanem sa doň bez väčších problémov. Duce ma nasleduje a spolu pokrikujeme na Jackieho, pretože odtiaľto je už jasné, že sa dá aj cez druhý strom prebojovať a nemusíme packami v neoprénkach testovať teplotu snehu.
Hezky se to čte. Navíc jsem nevěděl, že ve Slovečtině existuje písmeno dlouhé R.