Slovensko je malá krajina s dvoma tvárami. Hornatý sever, nížinatý juh. Vždy ma bavilo hľadať miesto, kde sa to láme. Mapa úseku pod Piešťanmi sľubuje, že takéto miesto nájdem na Váhu.
Z mapy sa dá vyčítať týchto pár základných faktov: Váh je najdlhšia rieka na Slovensku. Vzniká spojením Bieleho Váhu prameniaceho pod Kriváňom v Tatrách a Čierneho Váhu vyvierajúceho pod Kráľovou Hoľou v Nízkych Tatrách. Od sútoku v Kráľovej Lehote hore na Liptove až po ústie do Dunaja dole v Komárne na hraniciach s Maďarskom prejde vyše 400 km.
Vodácké skupiny tu potkáte jen zřídka
Rieku skrotili mnohé priehrady, ktoré ju robia po celej jej dĺžke prakticky nesplavnou. Jednotlivé úseky medzi priehradami ale stoja za to.
Manželka sa ma rozhodla zbaviť. Aspoň na jeden deň zo spoločného víkendu v Piešťanoch. V sobotu ráno ma odviezla pod priehradu Sĺňava do Sokoloviec a odišla. Ja som nafúkal čln a sadol som na rieku. Prstom na mape sledujem modrú stuhu vinúcu sa dole na juh. Ešte netuším, že tu na mňa striehnu azda najväčšie pereje na rieke.
Váh pod Sĺňavou je malou riekou vhodnou na rodinné splavy s deťmi. Väčšinu vody mu v priehrade ukradol Drahovský kanál, ktorý slúži energetikom, tečie paralelne s pôvodným korytom, no pre stromy ho nevidieť. Spád rieky sa striedavo zrýchľuje a spomaľuje. Pádlujem len minimálne, sledujem vážky.
Většina trasy má obtížnost ZWC
Na vode som sám. Široko – ďaleko žiadny ďalší človek s pádlom v ruke. Na brehu ale vidím ľudí. Je jún, leto sa začalo. Rybárov a opaľujúce sa nahé telá zdravím už z diaľky. Vystupujem a kúpem sa v rieke. Zaujali ma rodinky, ktoré si do vedier prišli nabrať šutre do záhrad. A moju pozornosť upútali aj robotníci, ktorí ich na korby dodávok nakladali tiež, aby ich do záhrad predali ľuďom, ktorí tam neprišli. S uspokojením zisťujem, že ekonomika na Váhu funguje, a pokračujem v plavbe.
Asi po dvoch hodinách počujem silné hučanie. Z pravej strany vracia Drahovský kanál rieke jej vodu. Silné prúdy sa tu miešajú, rieka sa odrazu zväčšuje a zrýchľuje. Prichádzam do Hlohovca.
Na pravom brehu sú úzke štrkové pláže. Tie širšie – pod železničným mostom – už kolonizovali miestni bezdomovci. Kto chce nocovať – musí pristáť ešte 100 m pred mostom. Oheň na pláži, stan na lúke za úzkym pásom lesa. Síce bez pitnej vody, zato blízko do krčmy cez most k štadiónu. Druhou možnosťou je pristáť na ľavom brehu pod mostom priamo pri krčme. Je tu aj ohnisko a miesto pre bivak blízko civilizácie.
Kanoe bude na Váhu ideální plavidlo
Volím možnosť číslo tri. Rieka sa v Hlohovci roztiekla do nečakane svižného tempa a mne bolo ľúto vystúpiť z nej. Mestom som sa prehnal tempom pripomínajúcim Dunaj v Bratislave, čiže asi 8-10 km/h.
Hneď za Hlohovcom hučí perej s veľkými vírmi. Príjemné osvieženie, ktoré na 200 metroch urobí z tohto úseku vodu, kde by mal začiatočníkom robiť spoločnosť niekto skúsenejší. O tri mesiace neskôr sa práve tu cvakne ostrieľaná posádka na kanoe.
Zhruba po 4 kilometroch prichádza ďalšia perej. Po jej prejdení už musím na breh – vylievať môj plávajúci bazén. Na takéto turistické splavy jazdím rád na nízkej a otvorenej vzducholodi.
Znova sadám do člna a po kilometri to prichádza zas. Keď vidím oblúk s plynovodom, spomeniem si, že pod ním majú byť azda najakčnejšie pereje na Váhu. Treba ich jazdiť po ľavej strane. Ja som to vyskúšal sprava a spadol som zo zhruba metrového stupňa rovno do valca. Našťastie som ním preletel ďalej do prúdu. Bola to ale chyba.
Na řece si můžete užít klid a samotu
Vodu som vylial vpravo na pláži. Pri rovnakej činnosti som tam stretol iných vodákov, prvých od rána. Tieto tri perejnaté stupne zvyšujú inak pohodovú náročnosť rieky na WW I+. Ak je v posádke dieťa, senior alebo slabší plavec, mali by mať vestu.
Váh sa pod treťou perejou rozlieva medzi štrkové ostrovy do ramien, ktoré sa znova spájajú a rozpájajú. Rieku to trocha spomalí, ale voda stále tečie. „Volej“ ma zastavil až tesne pred Sereďou.
Do mesta som asi pol hodiny musel dopádlovať. V Seredi, v zátoke na pravej strane pred mostom, je niečo ako športová marína. Je tam dobrý prístup autom a na železničnú aj autobusovú stanicu je to odtiaľ asi 15 minút chôdzou.
Tento úsek Váhu medzi Piešťanmi a Sereďou som si naozaj užil a vrelo ho odporúčam. Užije si ho ten, komu viac vyhovuje samota. Komu sa nechce byť na vode 6 hodín, nech si úsek rozdelí na dva dni s prespaním v Hlohovci. Plavba sa dá spojiť s pobytom na priehrade Sĺňava, kde je kemp.
Fakty trasyPiešťany (Sokolovce) – Hlohovec 12,2 km ZWC, bez nebezpečných miest; táborisko v Hlohovci 100 m pred žel. mostom vpravo, blízko krčma aj hypermarket Hlohovec – Sereď 20,7 km tri krátke pereje WW I+, inak ZWC; v Seredi pred mostom „marína“ vpravo; dobré spojenie do Trnavy (bus aj vlak) Zaujímavosti pri riekePiešťany – najväčšie a najslávnejšie slovenské kúpele Kaštieľ v Hlohovci s francúzskou zámockou záhradou (17. – 18. stor.) Sereď – múzeum holokaustu v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora |
