ROZHOVOR: Tomáš Ščepka – Môžem sedieť štyri dni v strede Dunaja na odpadkoch a môže to byť zážitok

Jak projekt PET kajak vlastně vznikl? Kde se ta myšlenka vzala?

Prvá myšlienka sa objavila asi 9 mesiacov dozadu. Každý deň sú v televízii správy o odpadoch, o plastoch, o enviromentálnych katastrofách. Tento problém každým rokom graduje, tak som sa zamýšľal, ako by sa mohol zapojiť. Napadlo mi spraviť loďku – plavidlo z odpadového materiálu, hlavne teda z PET fliaš.

Spočiatku som mal v pláne vytvoriť double-kánoe, ale plány sa menia a nakoniec z toho vyšiel PET kajak. Bolo veľa neistôt ohľadom podporného tímu a spolujazdca, tak som si povedal, že rozumnejšie bude keď spravím loďku, ktorá unesie mňa aj všetok potrebný materiál, ako stan, proviant a podobne.

Fáza budovania loďky bola nekonečná, všetko som riešil operatívne, nemal som žiaden manuál. Dôležitým faktorom bolo, aby sa dala následne po splave rozobrať a zrecyklovať, teda nepoužívať žiadnu chémiu ako lepidlá a podobne. Poslednou fázou bolo testovanie výtlaku a manévrovania na kľudnej vode.

Pádloval jsi již předtím?

Tu sa patrí asi povedať, že nie som žiaden blázon začiatočník. Napádlované niečo už mám. Ale je rozdiel pádlovať hodinku na tréningu a sedieť v kajaku skoro celý deň. Svaly na rukách a chrbte si zvyknú, ale zadok je na tom horšie. Hlavne keď nemáte tvarovanú sedačku, ale sedíte na plaste z okenného parapetu.

V Bratislave Dunaj ešte pekne rýchlo tečie a vidíte, že sa hýbete aj bez pádlovania, ale pod Gabčíkovom sa nachádza terénny zlom a v niektorých úsekoch máte pocit, že Dunaj zastal. Tam bolo na zdolanie jedného kilometra potrebných aj 960 záberov.

Kde se vzal materiál na výrobu kajaku?

Som vodák s citom pre prírodu. A keďže v prírode pádlujem, zúčastňujem sa aj rôznych upratovacích brigád na riekach a ich brehoch. Myslím si, že do takýchto aktivít by sa mali zapájať všetci vodáci. Zber fľaší bol prvá fáza projektu. Fľašky, ktoré neboli nájdené v prírode, som dostal od známych, kamarátov, od rodiny, ktorí ma takýmto spôsobom podporili.

Odhadoval som, že budem potrebovať okolo 350 fľaší a keďže ja nekupujem takmer žiadne fľašky, bol to pre mňa prvá výzva. Táto prvá fáza trvala celú zimu až do mája. Vtedy sa konečne oteplilo a mohol som začať so samotnou stavbou loďky.

Jak je vůbec kajak konstruován?

Konštrukcia PET kajaku je vcelku jedinečná. Použité sú primárne tri prvky: bežecké lyže, drevené dosky a PET fľaše. Štyri páry vyradených lyží tvoria vrchný lem loďky, na spodku sa nachádzajú dve dosky na spevnenie plavidla a okrem toho sú všade naokolo plastové fľašky. Fľašky na dne majú samozrejme výtlačnú funckiu, fľašky po bokoch tvoria plášť, a stredové stĺpiky z fliaš vytvárajú separátor medzi doskami a lyžami. Zopár fľašiek je len na okrasu.

Je potřeba kajak nějak pravidelně udržovat?

Loďka bola určená hlavne na jednu akciu – jeden splav. Avšak bolo mi ju ľúto hneď po štyroch dňoch rozobrať, keď som ju montoval niekoľko mesiacov. Tak si ju nechávam ešte celé leto a potom ju demontujem a kompnenty poputujú na recykláciu. Videl som, že v Afrike si miestni ľudia budujú plavidlá z PET fliaš na rybolov a ide im o to, aby vydržali čo najdlhšie. Toto nebol môj prípad. Ja som skrz PET kajak PROJEKT chcel len poukázať na konkrétny problém.

Dokážeš říct, jaké má kajak technické parametry (délka, šířka, nosnost… )?

Celková dĺžka plavidla je cca 520 cm, šírka asi 80–90cm. Nosnosť som netestoval, ale v pohode odviezla 85kilové jazdca s 15 kg materiálu tak, aby aj chodidlá jazdca ostali suché. Tipujem, že nosnosť je niekde medzi 150–200kg.

Mezi čtenáři je hodně „divokovodáků“, možná by je zajímalo, jak by kajak uspěl na tekoucí vodě? Zkoušel jsi s ním něco podobného, případně plánuješ?

Skúšali sme zopár výjazdov do prúdikov, ale keďže jazdec nie je nijakým spôsobom v lodi fixovaný, nie je možné robiť náklony a podobne. Môžeme si to predstaviť ako splavovanie na paddleboarde v sede. Splavoval som s týmto PET kajakom aj tesne umelého kanálu s divokou vodou v Čunove, kde moje rafterské srdce malo chuť splaviť aj rozbúrenú vodu, avšak moje vodácke oči nechceli vidieť plávať stovky roztrúsených fľaší po Dunaji.

Kde všude už jsi s PET kajakem pádloval? A kam se s ním ještě chystáš vydat?

Loďka bola skonštruovaná na jeden splav. Symbolicky som si vytíčil trasu celého slovenského úseku Dunaja, čo predstavuje asi 172 km. Teda od rakúsko-slovenskej po slovensko-maďarskú hranicu. Cestou ma čakali dve prenášky kvôli vodnému dielu Gabčíkovo. Loď bola podľa očakávania veľmi pomalá, ako by som splavoval na veľkom kuse polystyrénu. Ale stabilita bola výborná a nemal som pocit, že by som sa mal pri každom zábere prekotiť. Zvládla prejsť aj tisícku vĺn spôsobených hlavne veľkými loďami alebo rýchlymi motorákmi. Niektoré vlny mali aj pol metra. Veľkou výhodou bolo, že mi nenatieklo do lode. Teda všetká voda, ktorá ma zaliala, hneď aj vytiekla. Splav som dokončil po štyroch dňoch.

Cíl projektu je asi celkem zřejmý, ale můžeš přeci jen vlastními slovy popsat, kam směřuje?

Ciele projektu su viaceré. Ako vodák som chcel ľuďom ukázať, že síce treba mať pred veľkou riekou rešpekt, ale netreba sa Dunaja báť. V ostatnom období sa na Dunaji vyskytlo viacero tragických udalostí a je logické, že ľudia majú strach. Ja som chcel práve ukázať opak, že môžem sedieť štyri dni v strede Dunaja na odpadkoch a môže to byť zážitok.

Ďaľším cieľom bolo ukázať problémy splavovana riek pre vodákov. My tu na Slovensku nie sme ako v Čechách, my tu takmer nevieme čo je “jez”. U nás sa len budujú prehradenia, malé vodné elektrárne a iné prekážky, pričom na vodákov sa vôbec nemyslí. A pritom vodáci sú práve tí, ktorí si nechodia z prírody nič brať, len ju pozorujú.

A možno hlavným cieľom bolo poukázať na to, že plasty sú našim dobrým kamarátom, ale musíme sa k nim vedieť správať. Nie som odborník na odpadové hospodárstvo, ale chcem aj týmto projektom luďom otvárať oči. Celý splav ma sprevádzala kameramanská dvojica a tak najbližšie mesiace budeme tvoriť video dokument, ktorý dúfam zachytí všetky tieto ciele.