Sú rieky notoricky známe. A sú rieky, o ktorých sa v sprievodcoch veľa nedozvieme. Do druhej skupiny patrí aj horný tok rieky Traun. Jej číra voda tečie popod masív Dachsteinu do Halštatského jazera a na druhom konci z neho aj vyteká.
Využili sme pandémiu, vďaka ktorej sa počet turistov v oblasti Soľnej komory (nem. Salzkammergut) dostal na znesiteľnú úroveň. Ubytovali sme sa v dedinke Winkl a splav sme si rozdelili do dvoch nenáročných dní.
Deň prvý
Na horný tok nad jazerom sa dá nasadnúť už v mestečku Bad Aussee. To je ešte v Štajersku a Traun je tam na mapách označovaný ako Koppentraun. Množstvo balvanov a pereje robí ale tento úsek vhodným len pre skúsených a dobre vybavených vodákov.
My sme boli dvaja. Okrem mňa sa na otvorenom dvojmiestnom kajaku viezla deväťročná slečna. Na rieku sme preto nasadli o pár kilometrov nižšie už na území Horného Rakúska, kde obtiažnosť neprekročí WW I+.
K motorestu Gasthaus Koppenrast nás od jazera vyviezla manželka. Hneď pri motoreste je aj železničná zastávka „Obertraun Koppenbrüllerhöhle“. Štart splavu sa tu dá spojiť s návštevou jaskyne.
Chvíľu sme sa cítili výnimočne. Iných vodákov sme na brehu ani na rieke nevideli, ale nálepky asi desiatich vodáckych spolkov nám pri nafukovaní lode prezradili, že toto prvozjazd v žiadnom prípade nebude. Pocit výnimočnosti sa stratil.
Plytká rieka s rýchlou a čírou vodou sa pri troche snahy dala ľahko prečítať a na plytčine sme uviazli len dvakrát. Zakaždým zbytočne. Krátka ale nádherná plavba v horách po deväťdesiatich minútach veľkolepo vyústila do Hallstattského jazera medzi dedinami Obertraun a Winkl.
Plavbou popri brehu jazera sme objavili niekoľko malých pieskových pláží a vošli do ústia krištáľového potoka medzi sedliacke domy. Medzi kamienkami na dne sa našli aj vodou obrúsené črepy starožitných tanierov z čias, keď ešte aj rakúšania hádzali do potoka, čo nepotrebovali. Prvý deň sme ukončili na pláži v Obertraune so zmrzlinou v ruke.
Deň druhý
Naplánovali sme si panskú jazdu krížom cez jazero do Hallstattu na kávu. Nebyť pandémie, okupovalo by dedinu so 700 obyvateľmi desaťtisíc turistov denne. Zvážali by ich tam autobusy a oni by všetko fotili a do Ázie by si odvážali suveníry. Jazero sme k dreveným lodeniciam, lemujúcim breh dediny, prepádlovali asi za hodinu.
Hallstatt, chránená pamiatka UNESCO, je známy starovekými archeologickými nálezmi a ťažbou soli. Výlet do soľnej bane je určite atrakciou číslo jeden, ale vďaka absentujúcim davom iných turistov sme si užili aj prechádzku centrom s námestím. Pri spiatočnej jazde popri východnom brehu sme stretli starší manželský pár v kanoe. Boli to prví a poslední vodáci, ktorých sme za dva dni videli. Paddleboardistov na pláži nepočítam.
Obidva dni by sa dali zhustiť aj do jediného, ale to by sme si nestihli užiť zmrzlinu, kúpanie, kávičku a fotenie. Presne podľa receptu Herberta Rittlingera, ktorého 80-ročný opis splavovania Traunu nad jazerom bol jediný, ktorý som pred našou plavbou našiel. Úsek rieky pod jazerom, z dediny Steeg, je známejší a informácie o ňom sú v každom vodáckom sprievodcovi.
