PRŮVODCI DOPORUČUJÍ – Tomáš Potfaj – odporúčal by som zanechať domáce kvaky za barákom a vyraziť aspoň raz von

Prohlédněte si všechny fotografie k článku…

Ahoj Tomáši, nemůžu začít jinak, než otázkou, jak ses dostal k vodě? A jak vlastně probíhala tvoje vodácká „kariéra“?

Ahoj, v mojom prípade boli začiatky asi pomerne nudné. Niekedy na základnej škole som sa dopočul o kanoistickom oddieli, znelo mi to zaujímavo a tak som to proste chcel skúsiť. Bez očakávaní či predstáv, čo by ma mohlo čakať. Po tréningoch na rovnej vode a občasnom splave „za humná“ som si dal na pár rokov pauzu. Zmenu priniesla stredná škola, kedy sa nejako prevalilo, že „už som na tom sedel“ a so spolužiakmi sme začali plánovať nízkonákladové akcie nadivoko. Požičiavali sme si rozbité lode, ktoré sme majiteľom za odmenu opravovali. Lode sme si posielali vlakom a trasa splavu bola určená vlakovými stanicami, ktoré ležali najbližšie k vode. Po akcii sme lode opäť opravovali a vracali vodáckym klubom. Na vysokej škole bola voľba už jasná, a bolo len otázkou času, kedy sa to preklopí ďalej. Dnes jazdím s Povodou a miesto spolužiakom vymýšľam akcie pre širokú skupinu vodákov i nevodákov.

Co tě na vodačení baví?

Ja vodu vnímam ako cestu – krajinou, časom i životom. Umožňuje mi dostať sa pohodlne na miesta, kam by som sa po vlastných dostával len ťažko, pozrieť sa na svet z iného pohľadu a pritom sa zbytočne nenadrieť s nákladom, ktorý si veziem so sebou. Mám pri sebe všetko čo potrebujem a môžem byť nezávislý.

Co považuješ za svůj největší úspěch na vodě, může být i splněný sen atd.?

Formuloval by som to asi trochu inak. Nemám žiadne méty ani ciele, ktoré by som potreboval prekonávať. Naopak – hovorím si, že to je „to pravé“ vtedy, keď sa zídu správne okolnosti a vo finále som rád, že som tam bol. Vopred nič aktívne nevyhľadávam. Vedel by som si predstaviť nejaké pekné kanadské rieky, ale rovnako tak to môže byť Škótsko, Škandinávia, či Rusko. Môže, ale aj nemusí, je to jedno.

Som rád že som mohol pádlovať na Novom Zélande či v Patagónii. Zvlášť rád spomínam na splavovanie podzemných tokov v Belize, či pádlovanie v antarktických vodách. Neplánoval som to, proste sa to tak vyskytlo a som za to rád. Ale ak by som o tom nevedel, nemá ma čo mrzieť.

Máš toho za sebou dost, ale mě víc zajímá jaké vodácké destinace bys doporučil v blízkém okolí České republiky a proč?

U nás (v Česku) trpíme čím ďalej tým viac nedostatkom vody, takže v prvom rade by som vrelo odporúčal zanechať domáce kvaky za barákom a vyraziť aspoň raz von a to kamkoľvek. Ak sa budeme držať krajín, či regiónov bezprostredne susediacich s Českom, tak záleží čo kto hľadá, ale prakticky všetky destinácie majú čo ponúknuť.

Kterou máš ty osobně nejraději a proč?

Záleží od nálady. Vyrastal som na Dunaji a v okruhu tisíc kilometrov by si len ťažko hľadal tok podobného charakteru; je to svojrázna voda. Inak mám vodu za našimi hranicami rozdelenú na niekoľko oblastí.

Slovenské rieky karpatského typu sú príjemne tečúce a nezáludné (zvlášť odporúčam navštíviť v dobe, kedy doma prestávajú tiecť aj väčšie toky ako Sázava, Berounka, Lužnice,…).

Poľské (a maďarské) toky sú v rovinatej krajine bez prehnanej regulácie, takže napriek malému spádu príjemne tečú (vhodné na zváženie ako alternatíva k nekonečným „sázavským“ olejom často zakončeným suchou korunou jezu). Na severe to môžu byť známy Bóbr či Kwisa a ak ste odhodlaní mieriť o niečo ďalej, potom dobrou voľbou bude Nida, Slupia, či pre nadšených cestovateľov nepoznaná Biebrza. V Maďarsku stojí za zmienku určite Rába.

Smerom do Rakúska a Nemecka preferujem menej známe toky (napr. Kamp, Regen), pretože za Šumavou rozhodne netečie len alpská kajaková voda (Salzu vo vrcholnej sezóne si neužijem o nič viac než Vltavu či Hron, aj keď kvalitou vody a okolím sme niekde úplne inde). Z klasických oblastí mám rád Korutany/Tirolsko (Drávu, Isel, Moell), či Bavorsko (Lech, Ammer, Isar,…).

Na jaké obtížnosti se mají lidé připravit, když s tebou vyrazí někam na zájezd?

U som to trochu naznačil – osobne na vodu jazdím preto, aby som si to užil a odpočinul si; rovnaký pocit by som rád sprostredkoval aj ostatným. Ako sprievodca sa snažím držať podobných obtiažností na aké sme zvyknutí u nás doma. Optimálne WWII(+), pre ambicióznych WWIII(-). Mám však pocit že naši vodáci sa často a radi zbytočne preceňujú, a ja by som sa veľmi nerád dostal do situácie, kedy by som sa na vode bál skôr ako moji klienti (kvôli komplikáciám s prípadnou záchranou ľudí a materiálu; sám si dokážem nadeliť aj silnejšiu vodu). Hlavne nech je pohoda.

Probíhá nějaké „testování“ klientů před sjezdem řek vyšší obtížnosti? Aby byla nějaká záruka, že se nic nestane?

Dobrá otázka. Áno, prebieha, ale nikto Ti nikdy nesľúbi, že sa nič nemôže stať.

Najradšej pádlujem v známej partii, kde vzájomne vieme, ako na tom sme. A to teraz nemyslím len súkromné akcie, ale aj v Povode. Náročnejšie akcie odporúčam vždy ľuďom s ktorými som už nejaký ten čas strávil na turistickej vode. Viem na čom sme pracovali, v čom máme rezervy, a kde by mohli byť naše slabiny. Navyše viem, čo si daná skupina najviac užíva a spoločne hľadáme destináciu tak, aby im to čo najviac vyhovovalo.

Naopak už som mal tú česť loviť aj „štvorkových jazdcov“, ktorí v dvojkovej pereji zrazu netušili ktorá bije a zaryto tvrdili, že ten kanál bol predsa úplne iná voda bez „vrbičiek“.

Na našich zájazdoch obtiažnosť riek postupne rastie, takže aj v priebehu akcie sa vždy vieme dohodnúť, čo už môže byť pre niekoho na hrane, alebo kto by si v daný deň mohol viac užiť suchý program. Keď som riešil problémy na vode, nikdy to nebolo kvôli nedostatočným schopnostiam pádlera; vždy išlo o frajerinu či nedostatok disciplíny.

Prozradíš nějakou veselou (nebo zajímavou) historku, kterou jsi s klienty na vodě zažil?

Historiek je veľa, ale mali by ich prerozprávať skôr ich hlavní hrdinovia. Väčšinou sa točia okolo riešenia nejakých neočakávaných situácií na vode. Ale zmienil by som jeden príbeh z Albánska.

Predposledný deň som robil šoféra. Parta bola na vode, ktorej na jar jej nebolo úplne málo. Pred odjazdom trvali na tom, že si vezmú vlastné lode a že na nich splavili kadečo. Čakal som na výstupnom mieste a handloval s domorodcami české pivo za domácu rakiju, keď mi prišla správa z vody, že sú všetci v pohode, ale nech pochytám materiál. Takže miesto pohodlného vyčkávania pri aute som skočil do kajaku, s opačným pádlom, ktoré bolo poruke ako prvé a išiel patrolovať do prvého vracáku aby som odlovil, čo pôjde. Dokonale zmáčaný od dažďa som vyčkal partu z vody, ktorá ale dorazila bez jednej lode. Všetci sme si mysleli, že ju určite má ten druhý, nafukovačka sa predsa nestratí len tak. Zvažovali sme aj opakovanie úseku a podrobné pátranie, keďže šlo o súkromnú loď klientov. Nakoniec nás majiteľ ubezpečil, že aj tak uvažoval o novej lodi a tak sme vyrazili pomaly na odjazd. Ešte sme sa stavili v meste, a tam nás známi vítali s veľkou slávou. Nechápali sme, až kým nám nevysvetlili, že nejakí pastieri vytiahli z rieky loď a nahlásili to miestnej polícii. Dodnes nechápem, ako v tej pustine bez signálu tak rýchlo dokázali nahlásiť nález. Každopádne sme skončili na policajnej stanici, kde by nám loď síce radi vrátili, ale práve sa nachádzala niekde 50 km opačným smerom na úplne inej stanici. Vraj by nám ju policajti ochotne doviezli, ale nedokážu ju zložiť. Trochu sme sa báli, aby miesto študovania ventilov nepoužili rýchlejšie spôsoby, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Loď sa vrátila, kapitán prejavil bližší záujem o vodáctvo, takže hneď v nasledujúcom zájazde do jeho krajiny sme mu držali miesto. Premýšľam však ako by sa to vyvíjalo, keby sme stratili firemnú loď s potlačou a našou webovkou. To by sa o nás nehovorilo len v albánskych médiách, ale dosť pravdepodobne by o tom doma prostredníctvom ministerstva a ambasády vedeli všetci skôr, než sme my na brehu stihli zbaliť auto na odjazd.

Jaké aktivity bys doporučil mimo vodáckých ve zmíněných zemích, případně jaká místa k návštěvě.

Osobne rád kombinujem vodu s cyklistikou, aby som sa rozhýbal aj iným smerom, ale záleží na destinácii. Na Slovensku určite stoja za to drobné výlety okolo vody či už za prírodou, alebo kultúrou (hrady, zámky); ja sa však doma (na Slovensku) najradšej zameriavam na gastronomicky výrazné ciele. Zvlášť na severe sa varí často luxusne. V Poľsku vyhľadávam zase všedný život, nakoľko ľudia mi pripadajú bezprostrednejší ako u nás (podobne ako na Balkáne) – takže mestečká, trhy, „sklepy“. V Rakúsku a Nemecku to zase vyhráva krajina, takže opäť nejaký výšľap do prírody okolo vody.

Proč by podle tebe lidé měli vyrazit na vodu za hranice Česka?

Ak kvôli ničomu inému, tak už len preto, aby každý poznal, aké to je za plotom. Ako inak by som sa mohol rozhodovať kam vyraziť, keď neviem čo mám vlastne na výber? Nehľadiac na to, že všade to tečie lepšie než u nás – ak sa teda bavíme o vodáckych kvalitách (pivo máme lepšie doma, ale k tomu zase väčšina ľudí nepotrebuje loď).

Dokážeš vybrat tvoji nejoblíbenější řeku ve zmíněných zemích? Proč právě ona?

Ako už som hovoril – jednoznačne Dunaj. Je to ako americká Mississippi, tisíce kubíkov, čistá voda, krásne zákutia, dobré jedlo, žiadne prehnané regulácie, živá lodná doprava, pri ktorej však máš stále dosť priestoru aj pre seba. Čo potrebuješ, je disciplína a zdravý rešpekt. Dodnes tam stretávaš lodenice plné nablýskaných laminátiek, rybárske pramice so sieťami, pádlujú tam olympionici, ako aj detské oddiely, proste rušný život na veľkej rieke. Musíš navštíviť aby si poznal.

Na začátku si říkal, že Dunaj máš rozdělený na několik částí, jaké to jsou?

Dunaj by si pri svojej dĺžke len ťažko zachovával rovnakú tvár.

Najčastejšie si ľudia predstavia niekoľkostometrovú rieku, ktorá buď tečie, alebo netečie (Dunaj tečie, už v Bratislave sa bavíme o štandardnom prietoku nejakých 2000-3000 m³/s). Ale aj Dunaj má svoj „horný tok“.

Prvý obľúbený úsek mám už nad Ulmom kde je Dunaj príjemná náhorná riečka.

Ďalší úsek, ktorý pre mňa stojí za zmienku, začína až pod Viedňou (nakoniec Donau-Auen je jedným zo štyroch rakúskych národných parkov), ale je to len zlomok toho, čo môžeš nájsť ďalej po prúde. Podobná vnútrozemská delta sa dá nájsť ešte na konci Maďarska.

Inak Dunaj sa v rámci legendárnej TID jazdí už z Ingolstadtu (až dolu do pravej delty), alebo z Bratislavy hlavným korytom podľa nálady – do Štúrova, Višegrádu, či Moháča. Väčšinou sa jazdí naťažko a na záver dáš vedieť na breh, kde Ťa majú za týždeň nabrať. Denné úseky sa počítajú na desiatky kilometrov.

Mimochodom ani plavba cez Gabčíkovo nemusí byť zatracovaná; staré ramená so zatopenými lesmi, kolóniami hausbótov (tých pravých obytných barákov 3+1 na pontónoch), Bratislava stále na dosah… Plavba na zadný vietor na českých riekach tiež nebýva bežná; večer skončíš na Čuňove a môžeš si spraviť náladu pohľadom, alebo s pádlom v ruke. Dunaj mi umožňuje vnímať a užívať si vodu tak trochu z inej strany.

Je návštěva zemí v blízkosti ČR něčím nebezpečná? Čím?

A čím prosím Ťa? Pripadá mi, že nebezpečné je ostávať doma. Domáce prostredie nám zovšednie, začneme sa nudiť, zbytočne strácame rešpekt, vymýšľame blbosti a potom sa nám dejú veci, ktorým sa divíme.

Kdy je dobré okolní země navštívit, aby byla dobrá voda?

Slovensko najlepšie na jar (máj), kedy sa dostaneš aj na živšie a menšie toky, ale ak chceš porovnávať s domácim prostredím, tak na rekreačnú vodu vlastne kedykoľvek. Poľsko tečie stále, Rakúsko a Nemecko podľa oblasti. Tesne za hranicu je dobré vyraziť najlepšie na jar, za alpskou vodou zase v lete, kedy je teplo a dobrá voda. V niektorých oblastiach jej môže byť zase až zbytočne moc. Zvláštnu atmosféru tam má tiež babie leto, kedy je vody síce málo, ale na zlepšovanie techniky je to ideálne. Motivácia nevykúpať sa je vysoká, a jesenná farebná krajina je parádna. Ale pod stan to už veľmi nie je.

Znáš nějakou jinou řeku, která je v sezoně tak frekventovaná jako naše Vltava z Vyššího Brodu?

Myslíš niečo ako tisíc lodí na rieke s prietokom do 20q, posúvajucich sa prakticky v rovnakých úsekoch? Nie. Práve Vltava je krásnym príkladom toho, že by sme sa nemuseli za každú cenu držať poslednej kvapky tečúcej vody doma, a pripustiť si, že sú aj iné alternatívy.

Tomáši, moc díky za rozhovor. Ať se letošní sezona (a i ty další) vydaří!