Nechýbalo veľa a začiatok by som nestihla. Po dobrodružnej večernej ceste preloženej policajtami, hustou hmlou a v nej srnkou tesne pred autom som dorazila do chalúpky kúsok od Doubravy až okolo pol jedenástej a vpadla do bežiacej zábavy. Ochutnávka domáceho piva a klábosenie sa natiahli dlho po polnoci (nevideli sme sa predsa celú zimu, nie?) a tak nečudo, že som ranné vstávanie úplne nezvládla.
Nakoniec ale všetko vyšlo. Vodník (či dedko Doubravák? ) a salvy z dela kanonierov Jej Veličenstva cisárovny Márie Terézie v parádnych oblečkoch ohlásili ďalší ročník plavby po Doubrave.
Psy so stiahnutými chvostami vydesene unikajú z priestoru štartu, kým páníčkovia mieria práve opačným smerom. Ľudí sa na štarte hemží menej než po iné roky, zrejme k tomu prispelo skoro zimné počasie aj súbežná akcia na Ostravici. Zháňam partiu, ktorej dlžím peniaze za zájazd kam onedlho vyrážame; hľadám Vojta, ktorý mi vezie veci z Prahy; kamarátovi na štarte neodmietnem uvítacieho panáčka v domnení, že s autom budem hýbať najskôr o pár hodín. A vzápätí volá Vojto, že veci, ktoré od neho potrebujem, si mám vyzdvihnúť v Ronove. Ešte že som si tých policajtov vybavila už včera. Trošku uštvaná, ale predsa včas som opäť v Pařížove, aby som sa zrazila so svojimi vodáckymi parťákmi. A potom už konečne nastáva tá pravá pohoda.
Po ďalšej dlhej noci ráno vstávame skoro na obed, vonku poletujú snehové vločky a uznášame sa, že nielen vodou je živý vodák.
Tak zas o rok. A medzitým ahoj na ďalších riekach a potokoch.
Počasí fakt nebylo moc koupací , ale stejně jsem taky ulovil hlodavce krátce po startu když se mi zaseklo pádlo v kamenech . Martin mi přijde taky v poslední době lehkej a většinou se víc vyblbnu na jiných peřejkách Doubravy . Každopádně dík za bonz Kmocháčka jinak by se asi ani nepochlubil a to se mi tak smál .