„Modrá je dobrá“ tvrdí náš kamarát a predseda Hajnej. My traja (teda Víťa, Pavel a ja) ovšem vieme svoje: modrá možno je dobrá, ale Černá…Černá, tá je skvelá. V utorok dopoludnia prišiel mail: sú povodne, treba ísť na vodu. Už-už som držala prstíky nad klávesnicou a smutne odpisovala, že v lete a v týždni to pri mojom zamestnaní proste nejde, keď sa ten chrobák v hlave nespokojne zavrtel a tichúčko nadhodil: „A prečo nie?“ A ajhľa, stačilo trošku organizačného zmyslu, trošku konšpirácie a trošku drzosti a voľný deň bol zrazu na svete…
Lenže človek mieni a príroda si aj tak robí svoje. V stredu bolo vody ešte príliš a ani večerné predpovede nevyzerali pre nás príliš optimisticky. Vo štvrtok o piatej ráno, pri pohľade na online vodočet (stav 120 cm, viac než 20 kubíkov) a predpoveď na ďalšie stúpanie hladiny som smerovala nazad do postele, keď Pavel telefonicky zavelil: „Skúsime to“. Cítila som sa síce trochu ako magor pri predstave ako bezradne postojíme nad rozvodnenou riekou, potom sadnem do auta a pofrčím tých 250 kilometrov zase späť… Kým som dorazila do Ličova, voda ale našťastie klesla na prijateľných 15 kubíkov a katastrofický scenár tak ostal len v rovine zlého sna. Chlapci už medzitým rozhodli, že dáme dve jazdy najkrajším úsekom od priehrady nad sútok a tak neostávalo iné než omrknúť prvú perej, nahodiť sa do gala (teda do hydra), upratať jedno z áut do cieľa a vliezť do lodí.
Vo farbách mám teda jasno. Modrá je možno fajn, ale Černá… Černá je proste úžasná.
foto: Pavel „Biši“ Soukup
