Bitches – hľadanie legendy

S nápadom na tento projekt prišla Deb Pinniger, ktorá ako domáca pozná vlnu veľmi dobre. Vybrala prvý májový týždeň, kedy sa očakával najvyšší príliv. Táto príležitosť nás veľmi potešila, pretože sme na Bitches nikdy neboli, ale počuli sme o nej veľa fám. Hneď sme potvrdili našu účasť a tešili sa na máj.

Vyrážame…

Dvadsiateho deviateho apríla sme s Peťom vyrazili do Nemecka k Olafovi, kde sme prespali a nechali naše auto. Na druhý deň sme cestou vyzdvihli Manuela, nášho fotografa a v Augsburgu prebrali dva objednané obytné vozy. Potom sme sa zastavili u Jensa,  druhého fotografa kde nás už čakal aj zvyšok tímu. Rozdelili sme sa do áut a v zostave ja, Peťo, Jens Klatt a Mathieu Dumoulin v jednom aute a Olaf, Manuel Arnu, Florian Dillier a Markus Hummel v druhom sme po noci za volantom o piatej ráno dorazili na kompu, ktorá nás mala dopraviť do Anglicka. Po ďalšej hodine a pol sme konečne vystupovali na druhom brehu, ale ešte stále nás čakalo minimálne šesťsto kilometrov šoférovania po ľavej strane. Pred cieľom sme sa zastavili u Debory doma. Býva v malej dedinke v oblasti Welsu v typickom anglickom domčeku, no kým sme ho našli, blúdili sme asi hodinu. Pripravila nám malé občerstvenie po dlhej ceste, však sme už aj boli poriadne hladní. Potom sme sa ponáhľali späť do áut aby sme do cieľa dorazili pred zotmením. Deb mala za nami prísť neskôr, keďže musela ešte vyzdvihnúť seakajaky pre Olafa, Manuela a Jensa. Do kempu to bolo už len niečo cez sto kilometrov, ale len hľadanie nám zabralo dve hodiny. Keď  sme kemp  konečne objavili, ocitli sme sa uprostred nádhernej prírody. Všetko okolo zelené,  nádherné polia, lúky úhľadne vykosené pasúcimi sa ovcami a výhľad na oceán. Prišli sme práve v čase západu slnka a tak sme to využili na nafotenie úžasných záberov.

Vyčerpávajúci začiatok

Druhý deň ráno sme sa zobudili do slnečného dňa, čo v Británii nie je príliš obvyklé. O druhej sme sa chystali na vodu, príliv mal vrcholiť  o piatej. To som ale ešte netušila, aká cesta ma čaká. Aby sme sa na miesto stihli dostať včas, pádlovali sme asi pol hodiny rýchlym tempom, a čakal nás ešte stometrový traverz na druhú stranu. Keď som sa tam konečne dostala, bola som taká unavená, že som si ani nevedela predstaviť ako sa vrátim späť. Na mieste, kde mala byť vlna ešte nebolo nič, ale pár metrov odtiaľ  bol valec v ktorom sa dalo vyhrať. Bol to veľmi zaujímavý valec,  pulzujúci v desaťsekundových intervaloch – desať sekúnd vôbec nič a zrazu na ďalších desať sekúnd valec. Vlny sme sa síce v ten deň nedočkali, lebo príliv nebol dostatočne vysoký, zato sme videli tulene. Super zážitok, keď nečakane asi meter vedľa mňa vyskočil tuleň. A v lete je tu  vraj dokonca možné vidieť aj delfíny. Vracali sme sa okolo šiestej. Netušila som, že more má takú obrovskú silu – príliv nás ťahal na otvorené more a navyše aj priamo do tzv. ,,konskej topánky“, čo je za horších podmienok veľmi nebezpečné miesto. Je tam totiž kameň, počas prílivu pod vodou, ktorý vytvára veľký vír, sťahujúci až tridsať metrov pod hladinu. Deb nám hovorila že sa tam potopili aj veľké lode. Keď som sa konečne dostala k brehu, nevládala som už ani vyniesť loď tých päťsto metrov do kempu.

Prvé zoznámenie sa s vlnami

Druhý deň sme našťastie len fotili na pláži a  útesoch fotky pre Adidas v nových kolekciách. Zabralo nám to celý deň takže na pádlovanie nedošlo. Tretí deň ráno sme skúsili surfovanie pri pláži a fakt som sa dobre bavila. Asi troj – štvormetrové vlny sa dali super surfovať ale často nás aj dobre šrotovali, čo bola najväčšia zábava – hlavne keď som objektom šrotingu nebola práve ja. Poobede sme o tretej vyrážali na vlnu, ale už pomalším tempom. Keď sme sa asi po trištvrte hodine konečne dostali na miesto, stretli sme tam veľa ďalších kajakárov, ktorí tiež čakali na príliv. Vlna sa už síce surfovať dala, nebolo to ale ešte úplne ono. Večer sme rozhodli, že ráno vstaneme o štvrtej a vyskúšame ranný príliv.

Tak toto je tá legendárna vlna!

Neznášam vstávanie! Posledný deň ráno sme sa po nedobrovoľnom budíčku navliekli do mokrých veci a zniesli lode do prístavu. Tu nám Olaf oznámil, že akciu presúvame na poobedie, pretože kvôli hmle by sa aj tak nedalo fotiť, takže sme sa vrátili do auta a išli späť. O štvrtej poobede sme už zas boli nastúpení v prístave, kde nás čakalo prekvapenie. Olaf nám objednal motorový čln. To bolo ale radosti! Doviezli sme sa k vlne, vyskákali s kajakmi z lode a na naše prekvapenie vlna bola úžasná. Zelená, s troškou peny navrchu a na ľavej strane sa rameno rolovalo do rolky. Tak toto je tá legendárna vlna! Keďže bol pondelok, okrem nás tam nebol takmer nikto, hoci konečne prišiel ten sľubovaný najvyšší príliv. Každý z nás sa snažil vychutnať si vlnu naplno a robiť čo najlepšie triky. O dve hodiny už bola vlna  preč, ale dovtedy ste mohli vidieť všetko od spinov, blantov až po panamy, helixy a pistolflipy. Manuel, Jenns a Olaf boli spokojní že majú super zábery a my že sme konečne surfovali legendárnu Bitches, ktorú sa málokomu podarí vychytať za super stavu aký sme mali my.